Radostné Alelluja Veľkej noci
nech aj Váš osobný život premení
na živé svedectvo o Zmŕtvychvstalom Pánovi!
Požehnanú a radostnú Veľkú noc
Vám želajú a vyprosujú
trnavský arcibiskup
trnavský pomocný biskup
Veľká noc je najväčším sviatkom liturgického roka. Pripomíname si Ježiša Krista ako Kráľa kráľov, ktorý sa ponížil až na smrť, stal sa obetným baránkom a svojím Zmŕtvychvstaním porazil smrť a priniesol večný život všetkým, ktorí v Neho uveria a prijmú Jeho milosrdenstvo. Kvetná nedeľa poukazuje na kontrast uctievania Krista pri jeho vstupe do Jeruzalema a následného skandovania davu: "Ukrižuj ho!". Ježiš Kristus, Jednorodený Boží Syn sa nestal kráľom podľa predstáv mnohých. "Jeho slávou je pokora, jeho silou láska a jeho vládou služba" (J.Šuppa SJ). Sám naplnil slová: "Kto sa poníži, bude povýšený." Umývaním nôh učeníkov pri Poslednej večeri poukázal na skutočnú lásku k druhým, ktorá sa prejavuje v pokore a odumretí sebe. Sám bol ako to pšeničné zrnko, ktoré musí odumrieť, aby prinieslo úrodu. Jeho život i smrť priniesli naplnenie proroctiev proroka Izaiáša. Vzkriesenie mŕtvych, uzdravenie chorých, potešenie plačúcich.
Vstupujeme do Veľkého týždňa, v ktorom si pripomíname tajomstvo Kristovho umučenia a Zmŕtvychvstania počas slávení Zeleného štvrtku, obradov Veľkého piatku, vigílie Bielej soboty a oslavy Zmŕtvychvstania na Veľkonočnú nedeľu. Vigíliou Bielej soboty začína Veľkonočné obdobie – obdobie veľkonočnej slávnosti, ktoré trvá 50 dní. Veľkonočné obdobie končí večer na sviatok Zoslania Ducha Svätého (Turíce), ktorý sa tento rok slávi 27. mája. Toto obdobie sa slávi v radosti a plesaní ako jeden sviatočný deň, ba ako jedna „veľká nedeľa”. Predovšetkým v týchto dňoch sa spieva radostné Aleluja.
Vysvetlenie pôvodu názvu „veľká (noc)“ treba hľadať v časoch židovského otroctva v starovekom Egypte. Faraón nebol ochotný prepustiť svojich izraelských otrokov, a preto Boh trestal krajinu desiatimi ranami. Až po poslednej z nich, keď zomreli všetky prvorodené egyptské deti, faraón prepustil zotročený ľud. Židov, ktorí pomazali veraje svojich dverí krvou baránka, sa táto pohroma netýkala a anjel smrti ich obišiel. Baránok je preto symbolom Ježiša Krista, ktorého krv nás všetkých zachránila od večného zatratenia. Ako sa ďalej uvádza v Biblii, po vyslobodení z Egypta previedol Boh ľud na čele s Mojžišom cez Červené more, ktoré rozdelil a vysušil. Tu niektorí hľadajú pôvod tradičného židovského názvu pre Veľkú noc: pésach - prechod. Iní slovo pésach vysvetľujú ako obídenie, vyhnutie sa, a vzťahujú ho na anjela smrti, ktorý obchádzal domy potreté krvou. Obídenie aj prechod predstavujú veľké Božie skutky, ktoré urobil počas jednej noci pre svoj ľud, a preto každoročnú spomienku na tento deň Izraeliti nazvali Veľkou nocou.
Symbolika prechodu z otroctva do slobody sa preniesla aj do kresťanstva ako prechod z hriechu do života v Božej milosti, ktorý zabezpečil Ježiš Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním (TKKBS).
Zdroje:
Fotografia: Andrej Botek: Zmŕtvychvstanie, pastel, 1995
TKKBS: https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20120330026
Šuppa, J. SJ, homília na Kvetnú nedeľu, 1.4.2012, Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie, Piešťany
Sväté Písmo, www.svatepismo.sk